Všimli ste si niekedy, že len pohľad na zívanie niekoho iného vyvoláva vo vás tiež chuť zívať? Táto takmer automatická reakcia je bežná, presahuje kultúry a veky a už dlho fascinuje vedcov, psychológov a zvedavých ľudí. Prečo však zívame, keď vidíme zívať niekoho iného? Odpoveď zahŕňa kombináciu biológie, empatie a sociálneho správania.
Čo je zívanie?
Antes de entender por que ele é “contagioso”, é importante saber o que é o bocejo. Bocejar é um reflexo fisiológico caracterizado por uma abertura ampla da boca seguida de uma inspiração profunda e, geralmente, o fechamento dos olhos. A ciência ainda não definiu uma única função para o bocejo, mas há diversas hipóteses.
Medzi hlavné vysvetlenia patrí regulácia teploty mozgu, okysličenie krvi a boj proti nude alebo ospalosti. Zívame, keď sme unavení, znudení, ospalí alebo dokonca keď sa zobudíme. Žiadne z týchto vysvetlení však priamo nevysvetľuje, prečo je zívanie nákazlivé.
Nákazlivé zívanie: sociálny jav?
O fenômeno de bocejar ao ver outra pessoa bocejando é chamado de “bocejo contagioso”. E não precisa nem ser uma pessoa ao vivo — ver alguém bocejando em um vídeo, ouvir um bocejo ou até mesmo ler sobre o assunto (como você está fazendo agora) pode desencadear essa resposta.
Štúdie ukazujú, že nákazlivé zívanie sa začína objavovať okolo 4. alebo 5. roku života, čo sa zhoduje s rozvojom empatie a sociálneho porozumenia u detí. To naznačuje, že tento jav súvisí s našou schopnosťou citovo sa spojiť s ostatnými.
Empatia a zrkadlenie
Uma das teorias mais aceitas sobre o bocejo contagioso está ligada à empatia — a capacidade de se colocar no lugar do outro. Quando vemos alguém bocejando, nosso cérebro pode estar “espelhando” a ação, como uma forma de sincronização social. Esse espelhamento é possível graças aos chamados zrkadlové neuróny.
Zrkadlové neuróny sú mozgové bunky, ktoré sa aktivujú, keď vykonávame určitú činnosť, aj keď vidíme, že niekto iný vykonáva rovnakú činnosť. Boli objavené v 90. rokoch 20. storočia u opíc, ale dôkazy naznačujú, že tento systém majú aj ľudia, najmä pokiaľ ide o sociálne správanie.
Assim, quando vemos alguém bocejar, esses neurônios podem nos “convidar” a fazer o mesmo, como uma forma de conexão inconsciente. É como se nosso cérebro dissesse: “Ei, estamos juntos nisso”.
Zívanie ako skupinové správanie
U spoločenských zvierat, ako sú primáty, môže nákazlivé zívanie zohrávať úlohu pri koordinácii skupinových aktivít. Ak jeden člen skupiny upadá do ospalosti alebo sa pripravuje na odpočinok, zívanie môže signalizovať ostatným. Synchronizácia stavov bdelosti alebo odpočinku môže byť výhodná pre prežitie – napríklad na udržanie jednej časti skupiny v bdelosti, zatiaľ čo ostatní odpočívajú.
U ľudí sa táto sociálna synchronizácia mohla vyvinúť, aby pomohla s súdržnosťou skupiny. Vidieť niekoho zívať a opakovať toto gesto môže byť nevedomým spôsobom prejavovania empatie a posilňovania sociálnych väzieb. Štúdie dokonca ukazujú, že nákazlivé zívanie je častejšie u ľudí, ktorí majú blízke citové väzby, ako je rodina a priatelia.
Individuálne rozdiely
Nie každý zíva, keď vidí niekoho iného zívať. Výskum ukazuje, že ľudia s nižšími empatickými schopnosťami alebo s určitými neurologickými ochoreniami, ako je autizmus alebo schizofrénia, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú zívať nákazlivo. To posilňuje súvislosť medzi zívaním a empatiou.
Okrem toho zohrávajú úlohu aj faktory ako vek, emocionálny stav a rozsah pozornosti. Napríklad, ak ste veľmi sústredení na úlohu, môžete byť menej náchylní na zívanie niekoho iného. Keď ste však uvoľnení alebo sa nudíte, váš sklon k zívaniu je väčší.
A čo zvieratá?
Nákazlivé zívanie nie je jedinečné len pre ľudí. Štúdie pozorovali toto správanie u šimpanzov, bonobov, opíc a dokonca aj u psov. Je zaujímavé, že psy dokážu zívať, keď vidia svojich majiteľov zívať, čo môže naznačovať rudimentárnu formu medzidruhovej empatie.
To vyvoláva zaujímavé otázky o tom, ako môže emocionálne puto prekročiť biologické hranice. Koniec koncov, pes, ktorý zíva, pretože jeho majiteľ zíval, môže v istom zmysle vyjadrovať emocionálne puto a naladenie.
Stále existujú záhady
Napriek všetkým týmto objavom nie je nákazlivé zívanie stále úplne pochopené. Zostáva jedným z mnohých zdanlivo jednoduchých ľudských správaní, ktoré skrývajú fascinujúce zložitosti. To, čo sa javí ako len mimovoľné gesto, môže veľa odhaliť o našich sociálnych väzbách, emóciách a fungovaní mozgu.
Záver
Zívanie je oveľa viac než len jednoduchá reakcia na spánok. Keď zívame pri pohľade na niekoho iného, ako zíva, možno nevedomky sa s ním hlboko spájame. Nákazlivé zívanie zahŕňa empatiu, zrkadlové neuróny a našu sociálnu povahu ako ľudských bytostí.
Takže keď nabudúce zívate po tom, čo uvidíte niekoho iného robiť to isté, pamätajte: Váš mozog sa len snaží držať krok s tou druhou osobou – a možno jej potichu a nevedome povedať, že vám na nej záleží.
